Niekedy je najväčším gurmánskym pôžitkom nie čerstvo uvarený obed, ale práve ten zvyšný z chladničky, ktorý si dáme na druhý deň. Stačí ho dobre uskladniť a správne ohriať – a namiesto gumovej hmoty z mikrovlnky si vychutnáte plnohodnotné a chutné jedlo. Varenie sa totiž nekončí tým, že vypnete sporák. Pokračuje správnym uchovaním a následným zohrievaním. Tak ako na to?
Zvyšky ako malé poklady: Najprv ich dobre uskladnite
Základ úspechu zohrievania sa začína v momente, keď dojedáte prvýkrát. Či už si varíte len pre seba, alebo zostalo viac, než sa zjedlo – správne skladovanie je kľúčové. Nielen preto, aby sa jedlo nepokazilo, ale aj kvôli zachovaniu chuti, textúry a zdravotnej neškodnosti.
- Ochlaďte jedlo čo najskôr. Nenechávajte ho postávať na linke celé popoludnie. Do dvoch hodín od uvarenia by malo putovať do chladničky. Teplé prostredie je ideálnou pôdou pre baktérie.
- Používajte uzatvárateľné nádoby. Ideálne sklenené alebo plastové, ktoré netlmia arómu a chránia jedlo pred vysychaním či absorbovaním pachov z iných potravín.
- Rozdeľujte väčšie porcie. Ak máte veľa polievky alebo rizota, radšej ich rozdeľte do menších nádob. Chladnička tak potraviny rýchlejšie a rovnomernejšie ochladí.
- Pozor na vrstvenie. Nikdy nedávajte horúce jedlo priamo na už studené potraviny – môžete im zmeniť teplotu a spôsobiť ich rýchlejšie pokazenie.
Ohrievanie zvyškov v mikrovlnke
Najbežnejší a najrýchlejší spôsob zohrievania, ale často podceňovaný. Mikrovlnka jedlo nezohrieva rovnomerne – hlavne husté pokrmy ako rizoto, cestoviny či mäso môžu byť na povrchu horúce a vnútri vlažné.
- Použite prikrývku. Poklop alebo aspoň tanier zachytí paru a udrží jedlo šťavnaté.
- Zohrievajte po etapách. Radšej na viacero krátkych intervalov (napr. 30-40 sekúnd) s premiešaním medzi nimi.
Hodí sa na: rizotá, cestoviny, dusené mäso, omáčky, zeleninu. Vyhnite sa pečivu či vyprážanému jedlu – zmäknú a stratia textúru.
Freepik
Ohrievanie zvyškov v panvici
Na panvici oživíte jedlá, ktoré v mikrovlnke pôsobia smutne. Stačí trochu oleja alebo masla a pár minút trpezlivosti.
- Vhodná je stredná teplota. Vysoký plameň jedlo rýchlo spáli a nezohreje zvnútra.
- Ak treba, pridajte lyžicu vody alebo vývaru. Pomôže to zachovať vlhkosť.
Hodí sa na: restovanú zeleninu, pečené zemiaky, placky, vyprážané jedlá aj kuracie prsia – ak chcete zachovať ich šťavnatosť.
Ohrievanie zvyškov v rúre
Ideálna voľba na jedlá, ktoré potrebujú rovnomerné prehriatie a sú objemnejšie – napríklad lasagne, zapekané cestoviny či mäsové jedlá.
- Predhrejte rúru na 160-180 °C. Nádobu prikryte alobalom, aby jedlo nevyschlo.
- Čas: 15 – 25 minút, podľa veľkosti porcie.
Hodí sa na: lasagne, musaku, zapečené jedlá, veľké kusy mäsa, gratinované zemiaky aj koláče (ktoré nechcete zničiť mikrovlnkou).
Ohrievanie zvyškov vo vodnom kúpeli alebo v pare
Pre jedlá, ktoré by sa mohli v mikrovlnke vysušiť alebo rozbiť (poznáte to strieľanie, ktoré vám zašpiní celú mikrovlnku?), je parné zohrievanie alebo vodný kúpeľ dokonalým riešením.
- Vodný kúpeľ (bain-marie) je skvelý na ohrev omáčok, knedlí, rizota alebo aj niektorých dezertov (napr. puding či žemľovka). Postavíte misku s jedlom do hrnca s horúcou vodou a zohrievate pomaly.
- Parný hrniec zas oživí parené buchty, zeleninu, ryžu alebo knedle – bez toho, aby sa rozmočili.
Hodí sa na: jemné pokrmy, ktoré nechcete „uvariť“ druhýkrát – teda dusené jedlá, knedle, buchty, ryžu, tvarohové koláče.
Ohrievanie zvyškov v hrnci: Starosvetský spôsob, ktorý funguje
Najmä pre polievky, vývary, omáčky a kaše. Tu je najdôležitejšie zohrievať pomaly, miešať a prípadne pridať trocha tekutiny.
- Polievky a vývary zohrejte na miernom ohni, kým nezačne jemne bublať.
- Omáčky často potrebujú premiešať, aby sa nepripálili a rovnomerne zahriali.
- Kaše (zemiaková, ryžová) oživíte pridaním mlieka, masla alebo vývaru.
Malý veľký detail: Neohrievajte zvyšky znova a znova
Dôležité pravidlo: Ak ste raz jedlo ohriali, už ho druhýkrát neohrievajte. Baktérie sa množia rýchlejšie pri opakovanom zahrievaní a chladení. Ohrievajte len to, čo viete, že zjete. A zvyšok nechajte v chladničke nedotknutý.
Kedy je jedlo ešte dobré a kedy už hovorí: „Nezohrievaj ma, prosím?“
Chladnička je fajn, ale nie je čarovná truhlica, ktorá uchová jedlo večne. Aj v nej má každé jedlo svoj čas, po ktorom už nie je úplne bezpečné ho zjesť – aj keď na prvý pohľad vyzerá „ešte dobre“. Niektoré zvyšky totiž dokážu skrývať nepríjemnosti, ktoré necítite ani nevidíte, ale vaše trávenie ich rýchlo spozná.
Takže, ako dlho si môžeme bez výčitiek (a bez obáv) pochutnávať na zvyšnom jedle?
Varené mäso a hydina – max. 3 až 4 dni
Varené alebo pečené mäso sa v chladničke drží celkom statočne, no dlhšie ako štyri dni už to riskovať netreba. Baktérie ako Listeria či Salmonella majú rady takéto prostredie a my ich v tele radi nemáme. Ak si nie ste istí, radšej si uvarte čosi nové. A určite mäso nezohrievajte opakovane.
Ryža – pozor, len 1 až 2 dni!
Ryža je tak trochu tichý zabijak, ak sa s ňou nezaobchádza správne. Obsahuje spóry Bacillus cereus, ktoré sa varením nezničia – a ak ryža postojí dlhšie pri izbovej teplote, môžu sa prebudiť k životu. Preto platí: rýchlo ochladiť, do chladničky a najneskôr do dvoch dní zjesť. A ak má ryža podivný zápach či je lepkavá, tak ide do koša.
Zemiaky – max. 3 dni a bez fólií
Varené zemiaky alebo zemiaková kaša vydržia v chlade približne 2-3 dni. Ale pozor – ak ste ich piekli v alobale, treba ho po vychladnutí odstrániť. Inak sa v nich môže vytvoriť Clostridium botulinum, baktéria, ktorá by sa s vami rozhodne neskamarátila.
Jedlá z húb – čím skôr, tým lepšie (ideálne do 24 hodín)
Huby sú skvelé, ale len čerstvé a krátko po tepelnej úprave. V jedlách sa rýchlo rozkladajú a menia zloženie – aj keď nevyzerajú ako pokazené, môžu dráždiť žalúdok. Platí: uvariť, zjesť, hotovo. Ak niečo ostalo, zohrejte si to najneskôr na druhý deň – a radšej len raz.
Polievky a vývary – 3 až 4 dni (ak neobsahujú smotanu)
Klasický slepačí vývar či zeleninová polievka vydrží bez problémov niekoľko dní, pokiaľ ju dobre ochladíte a skladujete v uzavretej nádobe. Smotanové či mliečne verzie (napr. brokolicová alebo krémová hubová) však vydržia kratšie – 1 až 2 dni.
Zapekané jedlá, cestoviny a rizotá – do 3 dní
Toto je typické „zvyškové“ jedlo, ale netreba ho nechávať dlho. Najlepšie chutí do dvoch dní, maximálne troch. Po tomto čase už môže zmeniť chuť, štruktúru a niekedy aj bezpečnosť. Rizotá sú obzvlášť citlivé, hlavne kvôli ryži a mliečnym zložkám.
Vajíčka a jedlá s majonézou – maximálne 1-2 dni
Zemiakový šalát, vajíčková nátierka alebo obložené chlebíky z večierka? To všetko zjedzte čo najskôr – majonéza a vajíčka sa rýchlo kazia. Ani chladnička ich veľmi nezachráni.
Ak je v chladničke niečo, čo tam býva, "už sa ani nepamätáte odkedy“, no stále rozmýšľate, či to ohriať... tak si radšej uvarte niečo nové. Jedlo, ktoré chutilo včera, nemusí chutiť dnes. A zdravie má prednosť pred výčitkami typu: „veď by to bola škoda“.
Chuť ako čerstvá – a nie len raz
Správne zohrievanie zvyškov je malý akt lásky k jedlu, ktoré si nechcete pokaziť, aj k sebe samému. Preto si doprajte ten extra moment navyše, vyberte si správny spôsob ohrevu a vychutnajte si jedlo, ktoré chutí rovnako dobre ako včera. Alebo možno ešte lepšie.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
